Charakteristika podniku Lesy Smolník, s.r.o.
Obecný podnik lesov Smolník vznikol 26.3.1993, na základe uznesenia obecného
zastupiteľstva Smolník a zakladateľskej listiny ako príspevková organizácia. Od 1.5.1995 došlo
k zmene názvu na Obecné lesy Smolník. V takejto forme spoločnosť existovala 31.12.2006. Od
novembra 2006 založila obec Smolník novú komerčnú spoločnosť, kde má 100 % účasť. Lesy Smolník,
s.r.o. sú zapísané v obchodnom registri Okresného súdu v Košiciach I, Oddiel Sro, Vložka číslo:
18933/V. Štatutárnym orgánom je konateľ spoločnosti. Konateľ vystupuje za spoločnosť samostatne
a dokumenty podpisuje samostatne tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu pripojí
svoj vlastnoručný podpis. Spoločnosť obhospodaruje lesný pôdny fond s celkovou výmerou 1.676,14
ha., ktorý sa nachádza na LC Smolník. Predmetné lesné pozemky vlastní obec Smolník a firme ich
prenajíma na základe nájomnej zmluvy v zmysle § 663 – 684 Obč. zákonníka a zákona č.504/2003
Z.z.. Prenajaté pozemky sú zapísané na LV č.1325 a patria do katastrálneho územia Smolník.
Historický kontext
Obec Smolník sa nachádza v centrálnej časti Spišsko-gemerského rudohoria, v pohorí
známom ako Volovské vrchy v nadmorskej výške 561 m.n.m. Úzka dolina Smolníckeho potoka,
v ktorej sa obec Smolník situuje je obkolesená na severe Veľkým Vtáčím vrchom /1121 m.n.m/ na
juhu sa nachádzajú vrchy Zenderlig a Tupý vrch /1031 a 1046 m.n.m./ a na západe Heckerová
a Panský vrch /1260 a 1058 m.n.m./.
V minulosti bolo v mestečku a v jeho okolí rozvinuté najmä baníctvo – ťažba medi, olova,
ortute a striebra a hutníctvo, ktoré potrebovalo k svojmu rozvoju dostatočné množstvo kvalitnej
drevnej hmoty. Rozvoj baníctva, hutníctva a mincovníctva dokumentuje link:
https://www.smolnik.sk/obec/historia/banictvo/.
Rozvoj baníctva od konca 17. storočia spôsobil zvyšovanie podielu smreka v drevinovom
zložení lesov, ale aj prenos nevhodných genotypov pre danú oblasť. Takéto porasty boli menej
odolné voči pôsobeniu škodlivých činiteľov. Dôsledkom bol nárast poškodenia lesov abiotickými
činiteľmi, najmä vetrom, ale aj biotickými škodcami, najmä podkôrnym hmyzom a hubami. Pri
obnove takto vzniknutých holín, sa v minulých obdobiach z hospodárskych drevín vzhľadom na
ekologické požiadavky opäť presadzoval smrek.
Rozvoj priemyslu v Európe vrátane Slovenska po druhej svetovej vojne, spojený
s vypúšťaním nadmerného množstva emisií do ovzdušia, bol faktorom, ktorý sa ako hlavný faktor
podieľa na prudkom zhoršovaní zdravotného stavu lesov od 80. rokov minulého storočia, následne
intenzívne spôsobuje kalamitný rozpad lesných porastov. Hlavne porasty s dominanciou SM vykazujú
nízku mieru ekologickej stability. Naďalej pretrváva trend, že v porastoch okolo cca 50 rokov
dochádza k narušeniu ekologickej stability a v konečnom dôsledku k celkovému rozvráteniu porastov.
V súčasnosti prevláda snaha zmeny drevinovej skladby – zánik smrekových monokultúr v prospech
pestrejších porastov rešpektujúcich modely hospodárenia v lese.
Charakteristika prírodných podmienok Lesov Smolník, s.r.o.:
Geomorfologické podmienky:
Obhospodarované územie patrí do oblasti Slovenského Rudohoria, krajinný celok Volovské vrchy.
V stavbe Volovských vrchov sa prejavujú kaledónske a hercýnske vrásové zlomové štruktúry západno
– východného priebehu. V pohorí sa výrazne prejavuje megaantiklinálna štruktúra mladšieho
alpínskeho vývojového cyklu. Neveľké rozdiely v odolnosti hornín spôsobujú pomerne monotónny
reliéf. Obhospodarovaná oblasť je vertikálne veľmi členitá, čo sa prejavuje na amplitúde reliéfu.
Najnižšie položeným miestom je obec Smolník s nadmorskou výškou 561 m.n.m. najvyšším je vrch
Heckerová 1260 m.n.m.
Klimatické pomery:
Územie patrí do chladnej oblasti a mierna teplej oblasti. Priemerná januárová teplota je – 5 až -6,5
stupňov C., priemerná teplota v júli sa pohybuje od 12 do 16 stupňov C. Vyznačuje sa typom horskej
klímy s malou inverziu teplôt a vlhkou až veľmi vlhkou klímou. Priemerné ročné zrážky sa pohybujú
od 800 až 1100 mm, priemerné ročné teploty od 4-6 stupňov C.
Typologické pomery:
Na danom území je najrozšírenejším HSLT 505 / živné bukovo-jedľové smrečiny/ 48,36 %, kde sa
vzhľadom na biotické a abiotické zaťaženie znižuje percentuálne zastúpenie SM, ktorý sa nahrádza
odolnejším SC, BK, a JD. Prevládajúcimi porastovými porastovými typmi sú 22 smrekovo-jedľové
bučiny, 11 smrečiny a 12 jedliny.
Druhým plošne najrozšírenejším HSLT sú 511 / živné jedľové bučiny / 28 %. Prevládajúcim
porastovým typom sú 22 smrekovo-jedľové bučiny, 23 bukovo-jedľové smrečiny,13 boriny, 11
smrečiny a 12. Aj pri tomto ZHSLT sa plánuje so znižovaním zastúpenia SM, ktorý je nahrádzaný
hlavne bukom.
Z lesných vegatačných stupňov / ďalej LVS/ je najviac zastúpený 5. LVS 52% územia ďalej 6. LVS
24 % územia, 4. LVS 11% a 7 LVS 3% územia.